` Portosytémový skrat | Slovenský hovawart klub

Portosytémový skrat

      V rámci IHF existuje (od roku 2000) projekt výskumu tohto ochorenia, ktorý finančne podporuje RZV Nemecko, tento zväz financuje krvné skúšky. Dedičnosť nie je jasná, diskutuje sa o polygénnom a recesívnom spôsobe. V projekte sa vychádza z predpokladu recesívneho dedenia, pretože iba pri v tomto prípade má hľadanie znakov zmysel.

 

      Každá krajina v ktorej sa toto ochorenie vyskytne dodá výsledky krvnej skúšky chorých psov, otcov a matiek a všetkých súrodencov z nových a starých prípadov a nahlási nové prípady.

 

      Portosystémový skrat (portosystemický shunt, PSS) je abnormálne cievne spojenie medzi portálnym krvným obehom ktorý spojuje tráviaci trakt s pečeňou a veľkým krvným obehom. V dôsledku tejto komunikácie sa krv, ktorá u zdravého zvieraťa prúdi cez pečeň, dostáva priamo do organizmu. Pritom nedochádza k dostatočnému vychytávaniu a spracovaniu živín vedených z čriev a k detoxikácii splodín metabolizmu a bakteriálnych toxínov z črevného traktu, ako by tomu malo byť u zdravého zvieraťa. Niektoré metabolity (napr. amoniak nebo niektoré aminokyseliny) pôsobia dráždivo na mozog a môžu vyvolávať nervové príznaky (apatia, slepota, manéžový pohyb, abnormálne správanie, kŕče). Amoniak je vylučovaný ľadvinami, preto môže dochádzať k tvorbe močových kameňov.

 

      Portosystémový skrat môže byť vrodený (existujú plemenné predispozíicie) alebo získaný v dôsledku dlhodobého ochorenia pečene, ktoré spôsobí zvýšenie krvného tlaku v portálnom obehu. Ako kompenzácia tohto stavu vznikajú často početné cievky medzi portálnym obehom a veľkým krvným obehom. Vrodený skrat je spravidla tvorený jednou cievou lokalizovanou mimo pečeň (tzv. extrahepatálny skrat - jorkšírsky teriér, malý bradáč, shi-tzu) alebo vnútri pečene (tzv. intrahepatálny skrat - irsky vlkodav, zlatý retríver, labradorský retríver), ktorý je tvorený pozostatkom krvného obehu plodu. Tato cieva sa normálne uzatvára v priebehu prvých dní po pôrode. Presné príčiny jej neuzatvorenia doposiaľ nie sú známe. Nebol ani preukázaný vplyv pohlavia na túto vadu.

 

Pri vrodenom skrate prúdi cez pečeň len malá časť krvi a nedochádza k dostatočnému zásobovaniu pečene kyslíkom a látkami, dôležitými pre ich rast a funkciu. Pečeň je malá, vykazuje známky degenerácie a nemôže plnohodnotne plniť svoje funkcie v metabolizme. Dôsledkom toho je zaostávanie postihnutých zvierat v raste, horší výživový stav, neschopnosť dostatočne zvládať záťaž, a občasný výskyt nervových príznakov.

 

      Pre stanovenie diagnózy je nutné klinické vyšetrenie, vyšetrenie krvi, moči a niektoré ďalšie špeciálne vyšetrenia. Klinickým vyšetrením môžeme zistiť zaostávanie v raste, horší výživový stav, abnormálne správane, prípadné i anémiu. Najvýznamnejšími krvnými parametrami sú: množstvo amoniaku a žlčových kyselín stanovených v krvi nalačno a po nakŕmení. Množstvo amoniaku v krvi je u zvierat s portosystémovým skratom výrazne zvýšené, ale stanovenie tohto parametru je náročné a musí byť väčšinou urobené vo veľmi krátkom čase po odbere krvi. Preto je výhodnejšie stanovovať množstvo žlčových kyselín, ktoré je u zvierat s portosystémovým skratom zvýšené. Pre stanovenie žlčových kyselín sa odoberá krv po 6-12 hodinové hladovke (podľa veku zvieraťa) a za 2 hodiny po nakŕmení sa odoberie druhá vzorka. Hladina žlčových kyselín býva u postihnutých jedincov nalačno vysoká, po nakŕmení dochádza k jej ďalšiemu vzostupu. Množstvo žlčových kyselín i amoniaku však môžu byť zvýšené pri akomkoľvek inom ochorení pečene (žlčové kyseliny sú najcitlivejším parametrom pri postihnutí pečene).

 

      Pri podozrení na prítomnosť portosystémoveho skratu je nutné urobiť ultrazvukové (sonografické) vyšetrenie brušnej dutiny so zreteľom na posúdenie veľkosti a štruktúry pečene, prítomnosť abnormálnych ciev, eventuálne výskyt močových kamienkov.

 

      Ďalšie špeciálne vyšetrenia spočívajú v podaní kontrastných látok do portálneho krvného obehu a jeho následné röntgenologické zobrazenie. Toto vyšetrenie však vyžaduje anestézii pacienta a robí sa spravidla až tesne pred samotnou operáciou portosystémového skratu pre upresnenie lokalizácie spojky medzi portálnym a veľkým krvným obehom (pokiaľ nebola lokalizovaná sonografickým vyšetrením).

 

      Pre preventívne vyšetrenie na výskyt portosystémového skratu u predisponovaných plemien u 6 týždenných šteniat je najvhodnejšie stanovenie hladiny žlčových kyselín nalačno (po 6-12 hodinové hladovke) a za dve hodiny po nakŕmení. Ak sú výsledky v poriadku, môžeme vrodený portosystémový skrat vylúčiť. U zvierat so zvýšenými hodnotami sa odporúča urobiť kompletné vyšetrenie krvi (s opakovaným stanovením žlčových kyselín nalačno a po nakŕmení), vyšetrenie moču na prítomnosť kryštálov amónnych solí a ultrazvukové vyšetrenie pečene, aby sme vylúčili poškodenie pečene z inej príčiny (zápal pečene vyvolaný infekciou, parazity, toxíny atd.).

 

 

MVDr. Leona Lexmaulová, Klinika chorob malých zvířat Veterinární a farmaceutické univerzity Brno

 
© 2009-2020 Slovenský hovawart klub. Všetky práva vyhradené.